Stibor, pán hradu Beckov, miloval svojho psa. Raz mu jeden zo sluhov nešťastne zranil labku. Pán sa preveľmi rozzúril a previnilca dal zhodiť z hradnej skaly. Pri páde nešťastník ešte zakričal: „Do roka sa tu stretneme!“ Jeho kliatba sa splnila. Presne po určenom čase Stibor zaspal v záhrade. Vtedy ho uštipla do oka vretenica. Oslepený sa v šialenstve zrútil zo skaly priamo tam, kde dal zhodiť nevinného človeka. Doteraz stadiaľ v noci počuť zúfalé volanie. Preto i bystré toky Váhu Beckov obchádzajú a tichším krajom tečú.